Pod pojmom prales si mnohí z nás predstavujú lesy tropického pásma v povodí Amazonu, v Indonézii alebo v rovníkovej Afrike. Je to dôsledok pozornosti, ktorú masmédiá venujú zmenšovaniu rozlohy dažďových pralesov v dôsledku získavania poľnohospodárskej pôdy či ťažby dreva. O to viac je potrebné pripomenúť, že vďaka viacerým priaznivým okolnostiam sa na našom území zachovali človekom minimálne ovplyvnené lesné komplexy s pôvodným drevinovým zložením a charakterom pralesa.

Za 320,- Sk + poštovné si ho môžete objednať v slovenskej, anglickej alebo nemeckej mutácii - film je teda vhodný aj ako darček pre Vašich priateľov v zahraničí!

Tí z nás, ktorí doposiaľ niektorý zo slovenských pralesov nenavštívili a možno ani nevideli na televíznej obrazovke, by boli určite prekvapení pri pohľade na skutočných obrov: i 400 rokov staré stromy, vysoké do 60 m s hrúbkou okolo 2 m a obvodom kmeňa až 5 m. Takéto lesy sú pastvou pre oči, ktoré sa tu môžu nasýtiť divokými a predsa harmonickými scenériami vo farbách zodpovedajúcich ročným obdobiam. Pralesy sú zároveň studnicou poznania z hľadiska prírodných a lesníckych vied - sú kľúčom k porozumeniu zákonov a zákonitostí, ktoré riadia rast a vývoj lesa a lesných spoločenstiev.

Pralesy patria medzi najkomplexnejšie suchozemské ekosystémy s vysokou biodiverzitou, ktorých štúdium osvetlilo fundamentálne princípy trvalo udržateľného lesného hospodárstva a krajinno-ekologického plánovania. Pralesy najlepšie zabezpečujú mnohé, z hľadiska civilizácie vitálne funkcie, napr. pôdoochrannú a vodohospodársku. Okrem toho v nich možno získať aj poznatky na skvalitnenie produkcie v hospodárskych lesoch, nakoľko hektárová zásoba dreva v pralesoch môže byť až tisíc kubíkov. Z týchto dôvodov najvýznamnejší vedci v odbore pestovanie lesa, napr. prof. Štefan Korpeľ alebo prof. Hans Leibundgut zo Švajčiarska, venovali popri náuke o pestovaní hospodárskych lesov svoju pozornosť aj štúdiu európskych pralesov.

Tieto a ďalšie osobnosti európskeho lesníctva sa pričinili aj o zriadenie či následné zveľadenie už existujúceho systému pralesových prírodných rezervácií v Európe. Popri našich pralesoch je známy napr. Bielovežský prales v Poľsku, Bödmerwald vo Švajčiarsku, Boubín na Šumave v Česku atď.. Na Slovensku sa zachovalo najmenej 74 pralesov alebo porastov s charakterom pralesa. Jednou z najstarších rezervácií, v ktorých sú chránené zvyšky pôvodných lesných spoločenstiev, je od roku 1913 Badínsky, jedľovo-bukový prales v Kremnických vrchoch. Na Slovensku boli pralesové rezervácie zriaďované tak, aby reprezentovali pôvodné spoločenstvá všetkých lesných vegetačných stupňov. Vedľa najznámejších, jedľovo-bukových pralesov, ku ktorým patrí už spomínaný Dobročský prales v Slovenskom rudohorí a Stužica v Bukovských vrchoch, máme aj pralesy bukové, najmä na Východnom Slovensku, napr. v prírodnej rezervácii Rožok. K raritám však patria dubové pralesy Kašivárová a Lesná v Štiavnických vrchoch, prípadne Bujanovská dubina v údolí Hornádu. Dub tu má celkom iný vzrast, než na aký sú návštevníci väčšinou zvyknutí. Hrubé, plnodrevné kmene sa totiž nekošatia už nízko nad zemou, ale až vo výške 15 - 20 m.

Vysoký počet pralesov na Slovensku je podmienený niekoľkými faktormi: nižšou hustotou osídlenia v minulosti, sťaženou prístupnosťou v horskom teréne a pokročilosťou lesníckej vedy, ktorej protagonisti si včas uvedomili potrebu zachovania určitej výmery pôvodného lesa. Tento uvedomovací proces nakoniec vyústil do progresívnej legislatívy, ktorá umožnila vznik a ochranu pralesových rezervácií. Možno povedať, že je to jeden z  prípadov, keď sa človek skutočne prejavil ako Homo sapiens - mysliaci tvor, schopný pozitívne ovplyvňovať svoju budúcnosť a kvalitu života budúcich generácií.